O Hadikovom rajze berlínskom - o prvom kúsku husárskom
Peter Sabanoš
Naposledy upraveno: 05.08.2019
Dejiny sedemročnej vojny medzi Pruskom Fridricha II. a Rakúskom Márie Terézie su notoricky známe, preto si ich nateraz pripomeňme a načrtnime len krátko.
V septembrových dňoch roku 1757 sa stávala situácia pre pruského kráľa Fridricha II. kritická. Po prehratej bitke pri Kolíne 18. júna 1757 dovtedy nebojujúci Rusi - spojenci Rakúska - vstúpili do vojny proti Prusku a vstúpili na jeho územie. Francúzi porazili Hannoverčanov, Švédi sa vylodili v Pomoransku na severe Pruska a ríšska rakúska armáda s pomocou francúzskych kontingentov začala pochod do Saska. Prusko bolo zvierané zo všetkých strán.
Podmaršal Andrej (András / Andreas) , gróf Hadik von Futak.
Pochádzal z turčianskeho zemianskeho rodu. Narodil sa 16.X.1711 na Žitnom ostrove (Čalokez, maď. Csallóköz - v súčasnosti na juhozápade Slovenska), kde jeho otec slúžil ako husársky ritmajster.
V auguste 1757 rozdelil kráľ Fridrich II. svoje sily: na čele jednej časti armády pochodoval zo Saska vústrety Rakúšanom a knieža Brunšvicko-Brevenské nechal s druhou časťou armády stáť pri Zhorelci (Görlitz). Tento zaujal postavenie na rieke Nisa a svoje sily rozvinul v priestore až po Lehnicu (Liegnitz) v očakávaní rusko-rakúskej ofenzívy. Jeho sily sa nehýbali. Bola to východisková pozícia pruských síl a vďaka statickosti Brunšvického Prusov nastala situácia pre Andreja, grófa Hadika, ktorý uskutočnil svoj legendárny nájazd na pruské hlavné mesto Berlín.
Hadik mal sústredené svoje nepočetné sily svojho zboru ku dňu 10.X.1757 v Elsterwalde a jej okolí. Pozostávali z 900 mužov pechoty, 2 100 mužov Sulínskeho a Gradiškánskeho hraničiarskeho pluku, 1 000 kyrysníkov a 1 100 husárov vrátane kompletného husárskeho pluku „Ujházy“ (neskorší c. k. husársky pluk č. 8 „Kienmayer“). Toto uskupenie disponovalo 6 delami.
Pruské pramene uvádzajú rakúsky početný stav 3 500 hraničiarov, 2 švadróny kyrysníkov, 1 000 husárov a 2 delá. Okrem Hadika boli veliacimi dôstojníkmi generáli Pavol, slobodný pán Babočaj, Adam, gróf Mitrovský a Ján, barón Kleefeld.
Posledne menovaný ostal v pôvodných pozíciách v táboroch na okolí Elsterwaldy zo silami v počte 1000 hraničiarov, 240 kyrysníkov, 300 husárov a 2 diel aby kryl prípadný ústup Hadikových síl. 100 vybraných husárov bolo určených na komunikáciu medzi jednotlivými veliteľmi armády. Plukovník Ferdinand František Ujházy kryl z 300 husármi svojho pluku Hadikovu pochodovú kolónu z ľavej strany.
Samotnej operácii predchádzal dlhodobý podrobný prieskum. 11.X.1757 zbor opustil Elsterwaldu, prešiel Dobrolukom a 12.X. došiel do Lukowa.
Tu dočasne opustil oddiel plukovníka Ujházyho pochodujúcich a cez Golsen, Baruth a Mittelwaldu sa neskôr pripojil k Hadikovi späť zo zrekvírovaným vojnovým materiálom, poživňou a výpalným z jednotlivých miest. Hlavné sily pod velením Hadika pochodovali cez Lübben a 14.X. dosiahli breh Sprévy po najkratšej možnej priamej ceste na Berlín. Čata husárov bola odoslaná smerom na Beeskow kde zaistila a obsadila tamojší most cez Sprévu. 15.X. nariadil Hadik po opustení Königs-Wusterhausenu plukovníkovi Ujházymu a jeho husárom pochodovať po postupimskej ceste k Berlínu.
Nikým nekryté ale ani neohrozované Hadikove sily sa zalesneným terénom dostali v noci z 15.-16.X. pred berlínsku Sliezsku bránu. Okolie Berlína bolo obkľúčené. Ráno 16.X. vyslal Hadik do mesta trubača a eskortu s požiadavkou aby magistrát zaplatil bez meškania 300 000 zlatých dukátov ako výpalné, inak na mesto zaútočí. Magistrát sa však priamo nevyjadril pretože mesto spravoval vojenský guvernér. Ten prisľúbil odpoveď najneskôr do rána druhého dňa.
Hadik a jeho dôstojníci považovali odpoveď za nedostatočnú, bolo jasné že mestskí páni na čele s guvernérom sa snažia získať čas k obrane alebo k povolaniu vojska. Obliehatelia sa bez meškania pripravili na útok v smere od Sliezskej brány. Plukovník Ried zaútočil priamo cez vodnú priekopu, ktorá nebola plná, zo 4 kompániami hraničiarov proti bráne za podpory 2 diel. Po krátkom boji premohli stráž a otvorili rozstrieľanú a poškodenú bránu, hneď sa rozptýlili v uliciach. Hadik pustil hraničiarov vpred a osobne zaútočil z 1 400 jazdcami, narazil však na 2 pruské batalióny pechoty, ktoré urýchlene zaujali postavenie na Lujzinom predmestí na 2 paralelne vedúcich uliciach k bráne. Pruská pechota sa formovala do tvaru (tzv. karé-štvorec) k obrane pred chystaným útokom uhorských jazcov zľava no v pár minútach bola porazená pretože plukovník Ried zo svojimi hraničiarmi dovtedy skrytý pred Prusmi zaútočil na nich z pravej strany. Pruskí vojaci utekali všetkými smermi cez mesto pred husármi a hraničiarmi. Uhri začínali podľa nepísanej vojenskej tradície drancovať mesto pričom prím v koristi mal alkohol a peniaze.
Generál Babočaj bol v týchto potýčkach smrteľne zranený, pod majorom von Graffenom bol zastrelený kôň. V rovnakom čase sa pri Cottbusskej bráne pripravoval na výpad oddiel pruskej pechoty v počte 400 mužov. Ked videli porážku pruských oddielov, poodhadzovali výstroj a výzbroj a v panike utiekli. Drobné skupinky brániacich sa pobili bez milosti alkoholom posilnení uhorskí hraničiari a husári. Do zajatia padlo asi 90 pruských vojakov. Cez štvrť Köpenick bolo obsadené a držané celé pruské hlavné mesto.
Pruská kráľovná zo zvyškom posádky a telesnou strážou opustila v poslednej chvíli mesto. Kuriéri zo správou o neočakávanom útoku Uhrov a obsadení mesta nepriateľom cválali ku kráľovi Fridrichovi II. Na doporučenie vojenského guvernéra mesta okamžite zaplatil magistrát 17.X. výpalné vo výške 210 000 zlatých dukátov a pridal 25 000 zlatých pre vojsko, nakoľko Uhri systematicky lúpili, drancovali a vypaľovali vnútorné mesto a jeho časti. Hadik túto sumu ihneď rozdelil medzi vojakov, zakázal výtržnosti, podpaľačstvo, rabovanie a opilstvo.
K vrchnému veliteľovi cisárskej armády Karolovi, princovi Lotrinskému poslal kuriéra zo správou „Spod múrov Berlína“, v ktorej mu Hadik hlási dobytie a zaujatie mesta. Vrchné velenie rakúskej armády nemalo totiž žiadne správy o Hadikových aktivitách, ktorý šikovným pochodom poza pruské tylo pripraveným na základe skvelého prieskumu a hodnotenia situácie dosiahol prakticky nemožné. V rakúskom cisárskom hlavnom stane vzbudil Hadikov čin eufóriu.
Na pruského kráľa zapôsobil neočakávaný útok a pád Berlína veľmi ťažko, správe sprvoti vôbec neveril. Až kráľovnin list ho presvedčil. Zreorganizoval svoje sily a rozhodol sa ísť Berlínu na pomoc. Po správe že kráľ Fridrich II. urýchlene posiela Berlínu na pomoc najbližšie stojaci silný zbor pod velením Mórica, kniežaťa Dessavského opustili narýchlo Hadikove oddiely mesto v noci zo 17.-18.X. Dessavský bol v tom čase len dve hodiny pochodu od mesta.
Rakúšania (popravde Uhri, nakoľko 90 % mužstva tvorili vojaci povodom z Uhorska) odišli cez Storkow. Nik ich neprenasledoval. Časť vojska, v ktorej opäť nechýbali Ujházyho husári, vyslal Hadik k Frankfurtu nad Odrou, kde okrem požadovaného prieskumu vybrali kontribúciu 30 000 toliarov v striebre a pripojili sa 18.X. k hlavným Hadikovym silám. Cestou ani oni nenarazili na žiaden nepriateľský odpor.
20.X. dosiahli Rakúšania Cottbus a postupovali na Spremberg kde si odpočinuli. Únava z rýchleho pochodu a vyčerpanie boli u mužstva i dôstojníkov badateľné.
23.X. pochodovali ďalej na Hoyerswerdu, pred ktorou už narazili na predné hliadky Kleefeldovho zboru. Plukovník Ujházy zo svojimi husármi istil pochod z pravej strany. Rakúšania boli v tom čase neočakávane napadnutí oddielom pruských husárov generála Seydlitza podnikajúcim prieskum, pri ktorom bol plukovník Ujházy z 20 mužmi zajatí. Tento sa ale vysekal a z piatimi mužmi dosiahol východiskový bod celej akcie - poľný tábor pri Elsterwalde.
Straty Rakúšanov počas celej operácie predstavovali 14 mŕtvych, 98 zranených a 24 mŕtvych koní.
Vojna pokračovala ďalej a táto výprava nepatrila medzi rozhodujúce vojenské operácie. Pravdou však je že psychologický efekt mal veľkú odozvu na oboch vojnu vedúcich stranách.
Generálmajor Andrej, gróf Hadik bol povýšený do hodnosti generála-poľného zbrojmajstra a dekorovaný veľkokrížom Rádu Márie Terézie. Po Františkovi, grófovi Nádašdym, ktorý toto najvyššie rakúske vojenské vyznamenanie obdržal v júni 1757 za víťazstvo pri Kolíne bol Hadik druhým uhorským husárskym generálom, ktorému sa dostalo tejto pocty. V neskoršom období sa stal - ako prvý uhorský vysoký dôstojník vôbec - prezidentom Dvorskej vojnovej rady, ktorý nepochádzal z nemeckého prostredia.
Hadikova socha v Budapesti z roku 1937.
Vo vojenskej kariére pokračovali aj synovia maršala Andreja Hadika. Jeho starší syn Karol padne v hodnosti podmaršala pri Marengu v roku 1800. Mladší syn Andrej bude ako brigadier v rokoch 1805 - 1809 veliť uhorskej insurekcii a hrdinsky bude ako posledný kryť ústup z rábskej bitky.
V zostave Hadikovho oddielu počas rajzu na Berlín (něm. Husarenstreich, Husarenstück, Husarenritt) sa nachádzal vtedy ešte len 19-ročný husár Gábriš–Škultéty, rodák z Mojtína pri Žiline, ktorý bude v sedle slúžiť ešte dlho po napoleonských vojnách. To všetko je však už iná história...